Knihu Sprievodca rodiča dnešného sprevádzajú príznačné ilustrácie rodinky Dnešných. Mama, tato a dieťa Dnešní pochádzajú z pera (alebo skôr tabletu 😊) Ivany Jakabovičovej. Do jej tvorby som sa zamilovala na prvý pohľad. Presne vyjadruje to, čo som touto praktickou knihou chcela rodičom bábätiek odovzdať – sviežosť, modernosť, pohodu a nadhľad. No ilustrácie nie sú zďaleka jediná vec, na ktoré by som chcela v súvislosti s Ivankou upriamiť vašu pozornosť.
Ivanka totiž nie je len ilustrátorka. Vlastne, ilustrácie, kresby a umenie sú jej koníčkom. Pracuje ako lekárka a prepája klasickú a psychosomatickú medicínu. Okrem toho sa venuje občianskemu združeniu Pomoc zo srdca, ktoré pomáha konkrétnym rodinám s prevažne autistickými deťmi. Táto neuveriteľná žena je navyše vždy (alebo minimálne väčšinou) skvelo naladená a plná energie. Ako to robí? V rozhovore so mnou prezradila svoje motto, ktorým by sme sa mohli všetci inšpirovať.
V profesionálnom živote si lekárka – čo ťa priviedlo k tomuto povolaniu? Máš rada svoju prácu?
Od malička som “operovala” všetky svoje bábiky 🙂 čo ma k tomu priviedlo – úprimne neviem. Odkedy sa pamätám, chcela som byť lekárka. Obdivujem dokonalosť ľudského tela, mám veľmi rada ľudí a svoju prácu milujem.
Ako si sa dostala k umeniu a aká bola tvoja cesta ku kresbám a ilustráciám, aké vidíme u teba dnes?
Presne na Mikuláša pred dvoma rokmi ma moja švagrina Maťka nahovorila na kurz fashion ilustrácie v štúdiu Danyela art. Dovtedy som vôbec nevedela, čo sú to ilustrácie a už vôbec nie fashion ilustrácie. Na tento 3-hodinový kurz som išla trošku “z donútenia”, vlastne som sa tešila skôr na občerstvenie, ktoré bolo v ponuke 🙂 Ale tieto idealizované postavičky ma tak chytili za srdce, že som si nakúpila fixky a papiere a začala kresliť každý večer doma. Potom som od manžela dostala na narodeniny tablet a digitálne ilustrácie boli na svete. Išlo to tak nejak samo.
Dostala som už viackrát otázku, prečo tvoje postavy nemajú nosy (iba z profilu)?
Leni, toto je veľmi jednoduché, ja nosy kresliť neviem :-))))) keďže sa mi nepáčil žiaden tvar, ktorý som skúšala (som perfekcionista), kreslím ich jednoducho bez nosa a stal sa z toho taký môj podpis. Ale nikdy nevieš, možno sa ich raz naučím kresliť tak, aby som bola spokojná 🙂
Ako vzniklo občianske združenie Pomoc zo srdca?
Vďaka mojej práci som sa často dostávala do kontaktu s rodinami, v ktorých mali deti – autistov. Pri rozhovoroch s maminami som často zistila, že život takejto rodiny vôbec nie je jednoduchý a je často poznačený nedostatkom financií. Tak sme týmto rodinám začali aj s manželom pomáhať. A ako sa postupne pomoc rozrastala – chcelo sa k nám pridať viac ľudí a už sme to nechceli robiť “len tak”. Tak sme založili OZ, aby všetka pomoc bola oficiálna, aby ľudia presne videli, komu a ako pomáhajú a boli s rodinami v kontakte. Nám nejde o anonymnú pomoc. Skôr ľudí spájame a vždy nás teší, keď sa po čase dozvieme, že darca a obdarovaný sú stále v kontakte a pomáhajú si aj bez nás.
Komu všetkému dnes pomáhate? Ako spoznávate a vyberáte rodiny, ktoré podporujete?
Základ pomoci tvoria stále rodiny s deťmi autistami. Sú to rodiny najmä z Martina a okolia. Postupne sme k nim pridali aj pár rodín so zdravými detičkami, v ktorých sú maminy samoživiteľky a rodiny sú na hranici chudoby.
Všetky rodiny, ktorým pomáhame, poznáme osobne. So všetkými sme v kontakte, s väčšinou maminiek si píšem alebo volám aspoň raz za týždeň. Viem, kedy sú deti choré, viem, čo ich trápi, viem, čo píšu Ježiškovi a ktoré ešte verí, že sladkosti nosí Mikuláš. Nie sú to len nejaké rodiny. Sú “naše”. Preto je ten proces vyberania rodín niekedy zdĺhavý, naozaj potrebujeme vedieť, že pomoc je na mieste a nejedná sa o podvod. To je aj dôvod, prečo nepomáhame “vo veľkom”, momentálne sa staráme o 23 rodín a už to je časovo niekedy nezvládnuteľné. Musím sa v tom krotiť 🙂 Pomôcť každému, kto prosí, sa žiaľ nedá. Nechceme spasiť svet. To je istá cesta k vyhoreniu. Budeme radšej pomáhať takto v malom, ale zo srdca 😊.
Ako vám môžu pomôcť napríklad náhodní čitatelia tohto blogu, ak by chceli?
Všetko, čo sa u nás v OZ deje, zdieľame na našej FB stránke. Tam sú aktuálne prosby, čo ktorej rodine chýba, čo kto potrebuje a čo kto môže darovať. Momentálne prebieha akcia “Vianoční škriatkovia”, kedy rodiny napísali Ježiškovi listy a zverejnili sme zoznamy cca 200 darčekov. Škriatkovia si ich rozobrali a v tejto fáze už všetko nosia na náš Severný pól (rozumej sklad v Petržalke) a my postupne distribuujeme rodinkám. Je to druhý ročník tejto akcie a musím povedať, že som dojatá, koľko skvelých ľudí nás sleduje.
V dnešnej dobe som mala strach, či sa nájde dosť darcov, či všetko zvládneme nakúpiť, ale ľudia sú takí úžasní, že dávajú aj veľa vecí navyše. Som za to moc vďačná.
Keby si mohla zariadiť, aby všetci ľudia na svete vedeli/poznali jednu vec – čo by to bolo?
Ja mám také životné motto. Ale je v ňom vulgarizmus 🙂 tak neviem, či ho môžem použiť. Ale mojím heslom je, či už sa mi deje niečo veľmi dobré alebo veľmi zlé: “Hlavne sa z toho neposr..ť. ” Vďaka tomu ani nelietam hlavou veľmi v oblakoch, keď sa mi niečo podarí a ani sa nerúcam, keď sa niečo nepodarí. Proste všetko je tak, ako má byť 🙂
Keby si mala moc odstrániť zo sveta jedinú vec, čo by to bolo?
Neodstránila by som vôbec nič. Všetko na svete má svoj zmysel.
Čo si praješ na Vianoce?
Na Vianoce si prajem, aby si ľudia spomenuli, aké to bolo, keď milovali život. Aby sa vedeli usmievať, počúvať a odpúšťať. Aby vedeli dávať a nepýtali naspäť. A teraz vážne – prajem si novú čiapku a šál, knižku a veselé ponožky 🙂 veď som celý rok poslúchala 🙂
Tak vážení – šup šup pozrieť Facebook Pomoc zo srdca či náhodou nepotrebujú niečo, čo máte doma navyše.
Lenka